Mladosť
Po skončení základnej školy sa začala vynárať otázka, čo by som mal ísť študovať a logicky padol návrh na strojárinu. Tak som nakoniec nastúpil na SPŠS (strojársku priemyslovku) v Považskej Bystrici a kedže v tomto meste a strojárskych závodoch v PB vznikol legendárny moped BABETTA a otec ma zoznámil so samotným konštruktérom tohto zázraku, začal som sa vo voľnom čase viac zaoberať samotnými motormi, prevodovkami a ďaľšími technickými detailami tohto rýdzo slovenského populárneho mopedu. Keďže ma ako každého mladého chalana lákali okrem dievčat motorky stále viac a viac (ak si dobre spomínam, zo začiatku to v mojom prípade bolo dokonca v opačnom poradí ako u ostatných kamarátov) začal som sa zaoberať ich opravami aj komerčne. Toto boli asi prvé náznaky môjho „podnikania“ ak nerátam brigády. Opravami mopedov babetta, rovnako ako ich úpravami som sa zaoberal niekoľko rokov a moja klientela presahovala hranice nášho okresného mesta Žilina a dá sa povedať, že som sa stal na toto vozítko celkom odborník (samozrejme sa výdatnej pomoci môjho otca). Ako to však v živote mladého chalana v pubertálnom veku chodí, na strednej škole sa mi prihodilo aj pár známostí s dievčatami, a teda na motorky bolo stále menej a menej času. V neposlednom rade som sa tiež začal aktívne venovať aj atletike, ktorou som reprezentoval školu počas celého štúdia, predovšetkým v behu a atletike, vo svojom voľnom čase som sa tiež venoval bojovým športom (karate, judo) a keďže jeden z mojich spolužiakov bol veľmi úspešný džudista, navliekol ma do ich reprezentačného klubu a nejaký ten mesiac ma tam otĺkali... Koniec koncov som úspešne a v zdraví doštudoval priemyslovku, zmaturoval a po ľahkom nátlaku rodičov odoslal prihlášku na vysokú školu v OSTRAVE aj keď som v tej dobe mal skôr predstavu ísť na vojnu a čím skôr začať zarábať. S čím som však nerátal bolo, že na výšku ma ma prijali bez prijímačiek a tak som dokonca šiel aj na zápis a už už to vyzeralo, že sa stanem naozajstným vysokoškolákom, keď som si tesne pred nástupom na školu predsa len uložil myšlienky v hlave a na školu som nenastúpil. V tom čase som už ale mal odklad na vojnu vybavený, a tak som nastúpil aspoň na 5 ročnú jazykovú školu (nemčina, z ktorej som aj maturoval) rovno do 3tieho ročníka, ale vydržal som tam necelý rok, aj keď význam to asi malo, pretože som sa nejaký čas živil tým, že som jazdil s kamarátmi, čo dovážali autá zo zahraničia a tlmočil som im z nemčiny... neskôr som nejaký ten čas som robil kadečo, kde sa dala zarobiť aká taká koruna. Priznám sa, že v tomto období som viac času venoval kamarátkam a diskotékam a možno som sa chvíľu aj podobal na adolescentného poflakovača s nevyhraneným názorom.
