Detstvo
Som normálny chlap v strednom veku, ktorý chodí z práce domov o 15:00, doma ako relax pracuje v záhradke, trikrát do týždňa doma varí a jazdí na škode Octavia...
...a teraz vážne...
Narodil som sa vraj ako normálne dieťa pred 37 rokmi
chodil som ako iné deti do škôlky a snáď jediný rozdiel medzi mnou a mojimi rovesníkmi bol, že som mal už ako 5 ročný krpec sem tam ruky od oleja. Základnú školu som zvládol s vyznamenaním, čo celkom nechápem, pretože učenie a domáce úlohy bolo presne to, čo ma vonkoncom nebavilo už od prvej triedy. Naopak, tmoliť sa otcovi pomedzi nohy v garáži bolo pre moju detskú dušu to pravé orechové a darmo ma kamaráti volali hrať futbal alebo hokej, ja som radšej so zamastenými rukami „pomáhal“ pri opravách áut, výrobe malotraktorov, rôznych strojov atď.
V deviatich rokoch som dostal od rodičov exkluzívny bicykel sovietskej výroby značky UKRAINA a to bol začiatok mojich úpravarenských a tuningových dní. Zhodnotil som, že tento ruský skvost sa v pôvodnej podobe na použitie celkom nehodí, a preto som začal upravovať svoj prvý stroj (ak nerátam trojkolky a kolobežky a všetky tuningy s rapkajúcimi kolieskami za pomoci polámaných plastových pohárikov, ktoré svojím zvukom mali evokovať zvuk motora ) Bicykel som vzal do parády a navešal som naň všetko čo sa dalo, od smeroviek, cez prídavné svetlá, až po hmlovky, klaksón a tachometer, ktorý bol vlastne pôvodne otáčkomer z ruského tanku a síce ukazoval mne vtedy neznáme hodnoty a vážil asi kilo, ale mal fosforové ukazovatele. Samozrejme tieto vymoženosti potrebovali adekvátny energetický potenciál, tak mi otec zohnal vyradené NiCd akumulátory, ktorých som tam napchal asi 10 kíl a nabíjať som ich musel 3x za deň. Keď som zvážil, že bicykel je hotový, prišla na rad testovacia jazda, zistil som s hrôzou, že môj vynález prekročil hmotnosť 25 kíl, čo bolo vtedy skoro viac ako moja vlastná hmotnosť, a teda logicky prišla na rad úprava prevodu a bŕzd. Vo finále to síce kadekto obdivoval, ale jazdiť sa na tom veľmi nedalo.
Keď som mal asi 10 rokov a experimenty s bicyklami a ich prerábaním som už mal za sebu, evolúcia u mňa zaznamenala veľký krok, keď ma otec vzal na miestne poľnohospodárske letisko za účelom naučiť ma jazdiť na našom mopede BABETTA. Bol to malý krok pre ľudstvo, ale obrovský pre mňa. Od tej doby som v každom voľnom čase poprosil otca, či si môžem vziať babettu a ísť jazdiť za domom na miesto, ktoré mi vyhradil. Samozrejme zakrátko som začal potajomky experimentovať aj s mopedom a začalo to zhodením výfuku aby som docielil lepší zvuk. Mal som skryté náradie potrebné na zhodenie výfuku pri strome, kam som chodil jazdiť, z domu som odišiel pomaličky ako slušný chlapec na potichúčky šepotajúcej babette a o pár minút sa zo mňa stal pretekár na burácajucom stroji.
S mopedom som si vystačil asi 2 roky a začal som poškuľovať po niečom silnejšom. Jedného dňa mi kamarát ponúkol JAWU 175 v rozobratom stave za 700,- korún a to bola výzva, na ktorú som čakal. Mal som vtedy asi 12 – 13 rokov . Môj nový stroj som si priviezol od kamaráta na káričke asi 5 km a začal sa zdĺhavý a vzrušujúci príbeh reštaurovania tejto mašiny. Keďže motorka bola o dosť staršia ako ja sám a náhradné diely sa dali zohnať veľmi ťažko, intenzívne mi pomáhal otec a precestovali sme spolu celé bývalé ČeskoSlovensko po všetkých možných aj nemožných mototechniach, predajniach a burzách. Moje nadšenie neutíchalo ani po zistení, že vlastne z celej motorky je použiteľných asi 10% dielov a aby toho nebolo málo, ukázalo sa, že tento model bol ojedinelý a originálnych náhradných dielov sa vyrobilo len obmedzené množstvo. Vo vývojovom vytŕžení som zotrval asi 2 roky, strávené predovšetkým v garáži, v knižniciach zháňaním odbornej literatúry a jazdením s otcom po výletoch zameraných len jedným smerom : zohnať čo najviac náhradných dielov. Keď nakoniec prišiel deň „D“ a ja som naštartoval svoju novú krvavočervenú mašinu s cieľom uskutočniť svoju prvú testovaciu jazdu, bol som skutočne namyslený a moje predpubertálne EGO dostalo nový rozmer. S motorkami podobného kalibru som sa zaoberal ešte pár rokov aj na strednej škole.
